Nachádzate sa tu

Skúsenosť s Pierrovou charizmou

V tomto svedectve sa pokúšame sprostredkovať naše osobné stretnutie s charizmou Pierra Goursata. Zapôsobili na nás dve miesta, ktoré sú s ním spojené.

V roku 2013 sme sa zúčastnili  letného stretnutia rodín v Paray-le-Monial. V závere pobytu sme si spoločne s celou rodinou chceli uctiť hrob nášho zakladateľa Pierra. Pre členov Komunity je to malé pútnické miesto.

Cintorín v Paray-le-Monial je pomerne veľký, ale my sme si mysleli, že Pierrov hrob nájdeme rýchlo. Nebolo to však ľahké. Bol už večer a nevedeli nám pomôcť ani niekoľkí miestni obyvatelia, ktorých sme požiadali o pomoc. S pocitom bezradnosti sme mobilom kontaktovali jedného brata a jednu sestru z Komunity. Cestu k Pierrovmu hrobu nám obaja vysvetlili úplne odlišne a my sme po troch hodinách hľadania naše snahy vzdali.

Vrátili sme sa na druhý deň dopoludnia, ale nikto nás nedokázal navigovať k hľadanému miestu. Nevzdávali sme sa. Všimli sme si jeden francúzsky manželský pár, ktorý v rukách držal malý portrét Pierra Goursata s modlitbou k nemu. Oslovili sme ich a oni nás k hľadanému hrobu priviedli. Pri hrobe sme sa spoločne modlili a spievali chvály, my v slovenčine a Francúzi sa k nám pripájali spievaním refrénov po francúzsky.

Upútalo nás, že hrob je veľmi jednoduchý, skromný, nenápadný. Vystihuje osobnosť Pierra. Zážitok s hľadaním nám pripomenul jeho nenápadnosť a „neviditeľnosť“, ktoré mu však vôbec nebránili, aby tých najrôznejších ľudí spojil v chvále Pána.

V rovnakom duchu sme počuli na Pierra spomínať aj  pátra Jozefa Hegglina (MSC - Misionári najsvätejšieho srdca Ježišovho), ktorý pôsobí už pätnásť rokov v Nitre. V rokoch 1983 až 1988 spolupracoval  vo Francúzsku s Komunitou Emanuel a istý čas bol v jednom mezoné  (modlitbovom spoločenstve) spolu s Pierrom. Charakterizoval ho ako tichého a skromného človeka, muža modlitby, ale pritom zábavného a veľmi pozorného. Na pátra Jozefa veľmi zapôsobilo, keď sa s ním pred odchodom na misiu v Kiribati prišiel Pierre osobne rozlúčiť.

Druhým miestom, z ktorého na nás Pierrova charizma silno „dýchla“ bol Péniche (prestavaná nákladná loď na Seine v Paríži, kde mala donedávna Komunita svoje centrum.) Pierre tu býval a je zachytený na maľbe v kaplnke, kde trávil dlhý čas v adorácii. Mali sme možnosť prežiť tu pár dní, dýchať vzduch akoby „nasiaknutý Duchom Svätým“ a predstavovať si Pierra ponoreného do nekonečnej adorácie.

Štefan a Jana Kosdiovci

Copyrights © 2017 | Komunita Emanuel

/div>