História

História

1972

Francúzski manželia Xavier a Brigitte Le Pichon sa v USA stretli s katolíckou charizmatickou obnovou. Po návrate do Francúzska nadviazali kontakt s otcom Henrim Caffarelom. Ten ich 12. – 13. februára pozval na modlitbové stretnutie do Troussures, aby tu o svojej skúsenosti porozprávali približne 40 účastníkom. Medzi nimi boli aj v tom čase päťdesiatsedemročný Pierre Goursat a študentka medicíny Martine Laffitte. Spolu s ďalšími požiadali o vyliatie Ducha Svätého. Pierre a Martine dostali v tom istom čase milosť silného a jednoduchého bratsko-sesterského spoločenstva, rozpoznali jeden druhého ako brata a sestru a začali sa denne spolu modliť. V marci pozvali ďalších známych, aby sa s nimi modlili, ale pozvanie prijali iba traja z nich.

1973

Miestnosť, kde Pierre a Martine viedli modlitbovú skupinu, napokon nestačila. Skupina sa musela opätovne deliť na menšie. Na modlitbových zhromaždeniach dochádzalo k zázrakom. Účastníci zažívali vnútornú obnovu a obrátenie. Vznikla potreba mena, aby bola zjavná jednota medzi rôznymi skupinami. Viacero členov dostalo v modlitbe meno Emanuel – Boh s nami. Emanuel mal už 500 členov.

1974

Niektorí túžili zájsť ešte ďalej a žiť spolu. Vzniklo prvé rezidenčné mezoné, ktoré malo troch členov vrátane Pierra.

1975

Pierre Goursat navrhol zorganizovať v Paray-le-Monial stretnutie modlitbových skupín a komunít charizmatickej obnovy, ktoré sa rok pred tým konalo vo Vézelay. Bolo to presne tristo rokov od zjavení Ježiša sv. Margite Márii Alacoque. Pierrovi bolo jasné, že Ježiš ich pozýva do svojho srdca. Komunita tak akoby znovu objavila Ježišov odkaz Margite Márii, keď jej zjavil svoje láskou horiace srdce a pozval ju, aby sa ním nechala milovať a prijímala od neho odpustenie. Komunita pochopila, že Paray-le-Monila je jej srdcom.

1976

Niektorí členovia túžili po spoločnom živote, ale nie v zmysle života „pod jednou strechou“. Podľa skúsenosti z USA sa zrodila idea založiť komunitu osôb, ktoré žijú samostatne, ale sú zjednotené spoločnými a regulárnymi záväzkami. Všetci, ktorých zaujímal projekt komunitného života, sa v septembri počas troch týždňov každý večer a každý víkend stretávali na duchovných cvičeniach. V ich závere chceli v tomto projekte takmer všetci pokračovať a založili Komunitu Emanuel.

1977 – 1990

V priebehu rokov sa rozvinulo množstvo misií súcitenia a evanjelizácie, ktoré boli odpoveďou na potreby sveta a na výzvy Cirkvi: Láska a pravda pre manželov a rodiny (1976), časopis Il est vivant! (On je živý!, 1977), SOS modlitba ako služba vypočutia a modlitby cez telefón (1979), Fidesco (1981), Evanjelizačná škola (1984, v súčasnosti Emmanuel School of Mission)… V osemdesiatych rokoch zaznamenala Komunita viditeľný rozmach, prvé kňazské vysviacky, prvé angažovanosti zasvätených osôb. Farnosť Najsvätejšej Trojice v Paríži bola ako prvá vôbec zverená kňazom Komunity v roku 1986.

1991

25. marca zomrel Pierre Goursat. Komunita bola prítomná približne v 18 krajinách.

1992

Komunita Emanuel sa vždy chcela situovať do Katolíckej cirkvi a rýchlo nadviazala kontakty s jej autoritami. Od roku 1982 bola uznaná v Parížskej diecéze. Komunitné stanovy schválila Pápežská rada pre laikov v roku 1992. Svätá stolica týmto označila Komunitu Emanuel ako dobro pre celú Cirkev a opravdivú cestu k svätosti.

2009

Komunita bola uznaná ako medzinárodné verejné združenie veriacich, ktorej misie sú zamerané na dobro celej Cirkvi.

FAIRE UN DON DONNER