Nachádzate sa tu

Moje neočakávané Svetové dni mládeže / svedectvo

Na Svetové dni mládeže 2016 v Krakove som sa dostala trochu zvláštnym spôsobom. Išla som ako náhrada za dievča, ktoré ochorelo a to deň pred odchodom. V stredu 20. 7. 2016 sme odchádzali do Poľska. Žiaľ, na hraniciach sme mali menšie problémy, tak sme prišli neskoro v noci. V našom autobuse bolo totižto viac ako polovica účastníkov z Ukrajiny. Medzinárodné fórum mladých, na ktoré sme cestovali, sa uskutočnilo v Čenstochovej a organizovala ho Komunita Emanuel. Keďže sme podstatne meškali, nevedeli sme, ako sa zachovajú rodiny, v ktorých sme mali byť ubytovaní. Našťastie, boli veľmi milí a chápaví. Ja som bývala s ďalšími troma mladými dievčatami u manželov, ktorí mali dospelé deti. Starali sa o nás ako o vlastné, boli veľmi pohostinní a zhovievaví. Celé fórum prebiehalo v novej športovej hale a bolo tam 4 000 mladých ľudí z celého sveta. Všetci spoločne sme v jeden deň pešo putovali na Jasnú horu do Sanktuária Panny Márie Čenstochovskej, kde sme mali svätú omšu a večer gospelový koncert. Na fóre sme mali doobeda bohatý program - tanečná rozcvička, chvály, vyučovanie, adorácia, omša. Poobede bol program voľnejší, ale vždy bolo čo robiť. Mali sme rôzne workshopy, prednášky, skupinky zdieľania sa. Každý deň mal inú tému - láska, milosrdenstvo, radosť, evanjelizácia a sláva. Mne sa najviac páčil deň milosrdenstva, konkrétne večer, kde sme mali celovečernú adoráciu, spoveď, skupinové modlitby. Bolo úžasné vidieť toľko mladých ľudí pokope - a z toho veľké množstvo chalanov - chváliť Boha. Vďaka tomu, že program bol angličtine, mohla som si otestovať a zlepšiť angličtinu. Spoločne s mladými z iných krajín sme sa prihlasovali na dobrovoľnícke služby, napríklad sme pomáhali vydávať jedlo a zažili sme pri tom kopec zábavy.

Po piatich dňoch sme odchádzali do Krakova, kde sme nevedeli, čo a ako bude. Keď sme prišli do našej farnosti v Krakove, zaregistrovali sme sa a ubytovali sme sa v rodinách. V Krakove sme mali doobeda program v našej farnosti a poobede býval väčšinou program s pápežom. Veľmi sa mi páčila krížová cesta s pápežom, kde boli na každom zastavení spravené menšie divadelné predstavenia.

Na Campus Misericordia sme odchádzali v sobotu ráno a tam malo byť posledné stretnutie s pápežom. Putovanie tam bolo veľmi dlhé a náročné, no keď sme dorazili do nášho sektora, konečne sme si vydýchli. Večer prišiel pápež a mali sme s ním adoráciu a večerné chvály. Tam sme strávili aj náročnú noc v chlade a rose. O šiestej ráno nás zobudila živá hudba z hlavného pódia s otázkou, načo vyspávať v tak krásny deň. V nedeľu doobeda sme mali sv. omšu s pápežom. Po nej sme znovu putovali späť do farnosti a odtiaľ autobusom domov na Slovensko.

Zažiť Svetové dni mládeže bola veľmi pozitívna skúsenosť. Spoznala som nových kamarátov a napriek cudziemu prostrediu a množstvu ľudí z rôznych krajín som sa medzi nimi cítila bezpečne. Atmosféra sa dá len ťažko opísať, no vidieť toľko ľudí spolu chváliť Boha a radovať sa je nezabudnuteľným zážitkom. Myslím si, že každý mladý človek by to mal skúsiť a zažiť. Som vďačná Bohu za možnosť zúčastniť sa Svetových dní mládeže.

Terézia Gregušová

Copyrights © 2017 | Komunita Emanuel