Formácia

Prvý rok formácie, tzv. propedeutický rok alebo rok duchovného základu má svoje miesto v Dome sv. Jozefa v meste Namur v Belgicku alebo v meste Abidjan na Pobreží Slonoviny). Mladí, ktorí túžia po kňazstve tam prežijú jeden rok založený na duchovnej, komunitnej a misionárskej formácií, ktoré sú základom ich povolania ku kňazstvu.

Po tomto roku sú poslaní do rôznych seminárov alebo iných formačných domov, napr. do Paríža, Bordeaux, Lyonu, Namuru, Bruselu, Ríma alebo Abigjan, kde pokračujú vo svojej príprave na kňazstvo spolu s Komunitou, v kontakte s rodinami a zasvätenými Komunity Emanuel.
Popri filozofickom a teologickom štúdiu učenia Cirkvi, sú seminaristi formovaní aj v duchovnosti a misionárskom postoji v duchu charizmy Komunity Emanuel.

„Aktuálne sú roky formácie rozdelené nasledovne: jeden, tzv. propedeutický rok (základy duchovného života), dva roky filozofie (intelektuálna formácia), tri alebo štyri roky teológie (teologická a pastoračná formácia). Diakonský rok, ktorý ukončuje čas formácie, je školou služby v škole Krista služobníka. Tri rozmery, intelektuálny, duchovný a misionársky, nie sú len položené jeden vedľa druhého, ale sú, našťastie, harmonicky poprepájané do ucelenej formácie. Celý čas formácie je popretkávaný ľudskou formáciou, ktorá má najlepší základ v rodine a rodinnej výchove. Čím ďalej, tým viac a viac sa nám potvrdzuje, ako kvalitná ľudská formácia môže pomôcť dospieť k vyrovnanej, silnej a slobodnej afektívnej ľudskej zrelosti, ktorá pomôže radostne prijať nároky lásky ku Kristovi a Cirkvi, ktorými je kňazský celibát.“
o. Henri-Marie Mottin, zodpovedný za kňazov a seminaristov
o. Henri-Marie Mottin, zodpovedný za kňazov a seminaristov
„Rok sv. Jozefa mi pomohol pochopiť, že Pán by mal mať prvé miesto v mojom živote. Tak som si mohol usporiadať rozličné aspekty svojho života. Slávenie sv. omše a eucharistická adorácia, ako základ našich dní, mi pomohli postupne vstúpiť do blízkosti s Pánom. Komunitný a bratský život, jedno z miest, kde sa nám Pán prihovára, duchovné obnovy, čas misií a mesiac služby, pre mňa pri hendikepovaných ľuďoch v Arche Jeana Vanniera, toto všetko mi pomohlo naučiť sa načúvať Pánovi a upriamiť svoj život na Neho. Prvýkrát vo svojom živote som doň mohol vložiť základ svojho vzťahu s Pánom: Eucharistiu a modlitbu. Tiež som sa veľmi konkrétne učil, čo je to komunitný život, stal sa pre mňa neodmysliteľnou súčasťou mojej služby. Na konci prvého trimestra som bol rozhádzaný mnohými otázkami. Počas jednej duchovnej obnovy mi ho Pán pomohol znova poskladať. Bolo to, akoby všetko, čo som žil, konečne našlo svoj zmysel. A táto istota ma až do dnešný dní už nikdy neopustila. Najdôležitejšie momenty nášho života sú vždy tie, ktoré nechávajú priestor nezištnosti. Rok sv. Jozefa nám môže pripadať ako zbytočný rok, pretože sa v ňom nedeje veľa vecí. Ale práve v tejto nezištnosti sa môžu budovať základy pevného ľudského a kresťanského života založeného na stretnutí s Pánom. Tento základ je vzácny, potrebný a doslova životne dôležitý. Tento rok poznačil môj život!“
o. Alain